Demokraciu tu máme už 20 rokov, no neustále po voľbách badať jednu zásadnú chybu a to „akú požičaj, takú vráť“ alebo „čo si spravil ty mne, to ti po voľbách vrátim.“ Opakuje sa to aj v dobe proklamovanej zmeny, či novej politickej kultúry. Fico si nárokuje kreslo predsedu parlamentu, ktoré doposiaľ opozícia nevlastnila a s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou ani ďalšie 4 roky mať nebude. Osobne sa niekedy čudujem, že majú chuť hrať tie žabo-myšie vojny. Pravicové strany ale zabúdajú na jeden základný fakt, tým je výsledok volieb. Tie sú každé 4 roky iné a podľa nich by sa bolo vhodné zachovať, lebo Smer hoci je v opozícii, zostáva mimoriadne silný.
Politika je aj bojom o moc, v poslednom čase sa ukazuje, že to nie je boj, ale jej uzurpácia bez ohľadu na možné dôsledky. Zoskupenie pravice zrejme zabúda na číslo 79, túto hodnotu by si mali pamätať. Ich vystupovanie totiž často pripomína akoby počty ich mandátov boli ďaleko za hranicou ústavnej väčšiny. Dá sa predpokladať, že Smer to nejakým spôsobom pravici spočíta napr. obštrukciami v parlamente. Česi by vedeli o obštrukciách napísať román a ja pevne verím, že sa do takej situácie nedostaneme.
Na tieto hry politikov bohužial pravidelne doplácame len a len my, bežní občania. Miesto toho aby sa spoločne venovali problémom sužujúcim našu malú krajinku, radšej sa budú venovať marginálnym témam. Arogancia v tejto situácii nie je dobrý spôsob prístupu k opozícii. Zo strany pravice ide z môjho pohľadu o veľkú strategickú chybu a môže sa jej to sakra vypomstiť. Koniec koncov aby nebolo po štyroch rokoch divné (alebo možno aj skôr), že Smer bude mať nadpolovičnú väčšinu v parlamente sám.