Predstavte si, že zakladáte politickú stranu a vymýšľate stratégiu ako zaujať politikou unaveného voliča. Referendum je celkom dobrý prostriedok. Z hľadiska politického marketingu je to fajn, strana sa dostala do povedomia verejnosti. Je pritom úplne jedno či ich kroky vnímame ako pozitívne alebo negatívne, podstatné je, že sa o tom hovorí, píše…
Referendum strany SaS je fajn príkladom ako sa dobre vymyslená stratégia premení na nechcené dieťa. Vstupom do koalície sa tieto problémy dali predpokladať. Strana podľa skorších vyjadrení očakávala, že pôjdu najprv do opozície a po 4 rokoch do vlády. Lenže človek mieni a volič mení. Úspech SaS je nepochybný, ale čo ďalej s referendom?
Veľká, ba priam obrovská chyba sa stala, keď sa odovzdávali podpísané hárky a zákonné počty spôsobili, že referendum nemohlo byť spojené s komunálnymi voľbami. Tu si odniesol kritiku náš prezident a možno povedať, že úplne neoprávnenú, lebo naplnil literu zákona do bodky. Referendum sa vyhlásilo a nech je aké je, bude.
Kampaň na jeho spropagovanie je neuveriteľne slabučká. SaS sa síce tvári, že niečo robí no ja osobne to nevidím. Akurát včera v noci som na Markíze zahliadol nejaký spot. Čo ma ale najviac zaráža je postoj koaličných partnerov. Referendum je vzácny nástroj priamej demokracie a oni najväčší demokrati nič. Proste totálna ignorácia spôsobom, nech už je to za nami.