politika trochu inak…

Situácia dnešného mladého človeka nie je na Slovensku veľmi ružová. Aj ja som mladý, vzdelaný, ale toto čo sa deje v SR mi už lezie pekne na nervy.

Slovensko je zaujímavá krajina, by som povedal krajina extrémov. Z mladých ľudí sa stávajú novodobí nevoľníci a 20 rokov sa na to politici bez ohľadu na zafarbenie len tupo prizerajú. Vyjdete zo školy, horko ťažko si nájdete prácu a čo vás čaká? Začnete rozmýšľať, kde budete bývať. Je za tým prirodzená túžba osamostatniť sa.

Môžete si napríklad hypoúver. A hypotéka je ekvivalentom slučky na krku. Banky sa predbiehajú v ponukách, veď je to pre nich radosť získať klienta, ktorý platí každý mesiac po dobu 30-40 rokov.  Najlepšie až do dôchodku a potom nech vám strecha spadne na hlavu, heh a môžete si brať ďalší úver…

Lenže mať hypotéku má aj svoje výhody, ibaže tie nie sú určené pre dlžníka. Taký zamestnávateľ má radosť. Permanentne zadĺžený človek pekne pracuje, hlavne ticho, poslúcha rozkazy, bojí sa ozvať, žije najmä v týchto ťažkých časom v neustálom strese. Štát má tiež radosť, mladý má prácu, spláca úver, platí dane.

Médiá tu roky manipulujú verejnú mienku o tom ako je život na dlh normálny, však vo vyspelých krajinách sa žije len tak. Situácia, kde sa prakticky všetko berie na dlh (od spotrebnej elektroniky až po nehnuteľnosti) sa dá popísať jednoducho. Žijeme si nad pomery, dovolíme si to čo na čo nemáme a ešte si myslíme, že je to úplne normálne. Kríza tu zjavne nikoho nepoučila.

Tento štát na mladých nemyslí. A nemyslí už poriadne dlho. Žiadne dostupné nehnuteľnosti sa nestavajú, všetky ceny vraj rieši trh. Veď tu nikto nežiada byty zadarmo, ale za dostupné ceny, ktoré budú odzrkadľovať stav peňaženiek ľudí. Nech sa potom politici nečudujú, že sa im ľudia na túto krajinu vykašlú a odídu preč.